Na veľkosti záleží

Znovu publikovaný blog o prípade mladého šoféra, ktorý som pomáhal riešiť z pozície mediátora. 

(Článok bol publikovaný v roku 2018 na blogu projektu "Antikonfliktná firma". Mená a niektoré skutočnosti sú pozmenené, podstata sporu a riešenia ostala zachovaná.) 

O pomoc s riešením ma nedávno požiadal mladý šofér, volajme ho Karol. 19-ročný mladík s vodičákom na osobné auto a kopou plánov do budúcnosti. Sníval o práci "tiráka", preto s ešte teplým vodičákom obiehal miestnych dopravcov a hľadal prácu. Chcel získať prax na dodávke, našetriť nejaké peniaze a neskôr si rozšíriť oprávnenia na nákladiaky a súpravy. Rozumný chalan - pomyslel som si. Nastúpil do malej firmy, každé ráno o štvrtej nasadal do bielej dodávky a po naložení v sklade celý deň rozvážal zásielky globálnej kuriérskej firmy po celom kraji. Práca ho bavila a jeho sen postupne naberal reálne kontúry. Pravidelne vozil zásielky aj do veľkej fabriky v blízkom meste. Vídal jej zamestnancov a bol vďačný, že hoci možno zarobí menej ako oni, nemusí stáť osem hodín pri linke a zažívať každodennú rutinu.

V jedno skoré ráno prišiel do skladu a jeho šéf, toho volajme Milan, mu oznámil, že jeden z kolegov ochorel a on teraz nemá šoféra 12-tonové Iveco. Karol namietal, že na nákladiak zatiaľ nemá vodičák. "Je to jeden rozvoz, jeden deň. Chceš jazdiť, alebo nie? Ak nie, vonku na tvoje miesto čaká 10 ďalších"- veľavravne reagoval Milan. Auto už bolo naložené, Karol vybavil formality a vyrazil. "Keby niečo hneď zavolaj" - inštruoval ho Milan. V Ivecu nesedel prvýkrát, no nevedel skryť vzrušenie. Je iné jazdiť po uzavretom dvore a iné jazdiť v premávke. Cesta ubiehala pokojne, no pri cúvaní k vykládke správne neodhadol rozmery a "ťukol" do zaparkovanej fábie. Volal šéfovi a ten mu prikázal, aby rýchlo vyložil a hneď sa vrátil do firmy. Keď po hodine a pol vchádzal do dvora, prekvapivo tam už naňho čakali policajti. Vraj ho niekto videl cúvať a ohlásil to. Keďže ho na mieste nenašli, podľa papierov zistili jeho meno a adresu firmy, takže nebolo ťažké ho nájsť. Hoci šuchnutý nárazník sa dá utrieť naslineným prstom a škoda vlastne ani nevznikla, toto dobrodružstvo skončilo pre Karola zle. Dostal 800 eurovú pokutu a prišiel na dva roky o vodičák. A to vraj môže byť rád, že neodišiel aj s obvinením zo všeobecného ohrozenia.

Ako celá situácia skončila? A ako sa podarilo vyriešiť následný konflikt medzi Karolom a Milanom?

Milan pred políciou poprel, že svojho zamestnanca nútil šoférovať auto, na ktoré nemal papiere. Aby sa ale vyhol hroziacim opletačkám na súdoch, pristúpil k pragmatickému mimosúdnemu riešeniu a zaplatil Karolovi v poslednej výplate o 800 eur viac. Ako som sa dozvedel neskôr, o incidente sa dozvedela doručovacia spoločnosť a ihneď s ním bez milosti ukončila spoluprácu. Napriek tomu, že firma pokračuje ďalej, správanie, ktoré sa dá nazvať bossingom a strata reputácie vyšli Milana draho.

A Karol? Rozhodnutia správnych orgánov, pokuty a tresty nemôžu byť predmetom mediácie, ani iného alternatívneho riešenia. V tomto prípade by Karolovi nepomohlo ani odvolanie, dopravné predpisy totiž, ako šofér, jednoznačne porušil. Dostal teda krutú príučku a jeho sen o práci "tiráka" musí nejaký čas počkať. Prvého totiž nastupuje do fabriky...

Obaja môžu byť nakoniec radi, že sa na ceste nič vážnejšie nestalo, 12-tonové auto je totiž v neoprávnených rukách zbraňou.