Správanie nie je kultúra, kultúra nie je správanie.
Firemnú kultúru si mnohí nesprávne vysvetľujú ako správanie zamestnancov. Tieto pojmy však nie sú synonymom. Oba spolu síce úzko súvisia, ale úplne inak ako si myslíte.
V predchádzajúcom blogu som vysvetlil firemnú kultúru, paralelou so sociologickou definíciou kultúry, ako súbor písaných pravidiel (poriadkov, kódexov, ale aj zákonov) a nepísaných pravidiel (zvykov a tradícií), ktoré nám pomahajú prežiť. Pre väčší poriadok a názornosť som ju štruktúroval do 8 dimenzií, pričom až šiestou z nich je dimenzia vzťahov a správania. Jednotlivé dimenzie nie sú izolované, nadväzujú na seba a ich poradie nie je náhodné. Správanie zamestnancov je regulovateľné práve piatimi predchádzajúcimi dimenziami.
Silné príbehy firmy, strategické rozhodnutia, ale aj formálne a neformálne pravidlá a vnútorné procesy a systémy totiž vytvárajú brzdy a akcelerátory pracovného života. Hovoria nám nie len to čo, kedy, ako a s kým máme robiť v pracovnom čase, ale aj to ako sa máme prejavovať k nadriadeným, podriadeným aj kolegom. Priamo regulujú naše fyzické interakcie a prenesene formujú naše osobnostné črty. Ak by sa tak nedialo, firma by sa zmenila na peklo, pretože každý z nás si nesie vlastné, pôvodné nastavenie hodnôt, postojov, etiky a morálky, ale napríklad aj vrodenú mieru agresivity. A ako vraví známy slovenský forenzný psychológ Anton Heretik "v každom z nás je kúsok vraha". Predstavte si, že by na naše správanie nevplývali brzdy v momente, keď máme zlý deň a kolega robí jednu chybu za druhou...
V blogu o dimenziách firemnej kultúry som tiež uviedol, že pravidlá (tie písané aj nepísané) vznikajú ako reakcia na (zväčša) negatívne javy. A keďže ľudstvo existuje pomerne dlho, na väčšinu neduhov sme pravidlá dávno vymysleli a spísali, alebo sa tradujú z generácie na generáciu. Žiadny CEO ani CHRO tak už nemusí prácne vytesávať prikázania do kameňa. Ak by sa však vo firme predsa objavil nejaký kreatívny "výtečník" s dosiaľ nepoznaným negatívnym správaním, platné pravidlá sa len zaktualizujú, aby sa kreatívec nestal priveľkou inšpiráciou a bol po zásluhe "odmenený". Správanie zamestnancov teda vplýva na vznik formálnych a neformálnych pravidiel, ktoré sú podstatou kultúry. Nič viac a nič menej.
Nie, správanie nevytvára kultúru a odvážne tvrdím, že ju ani nereprezentuje. Firemná kultúra formuje správanie. Svojimi dimenziami dokáže pacifikovať nežiadúce javy, alebo zo svojho vnútra rovno vypudiť - ako by Husák povedal - "čo je kolísavé". Ak máte vo firme, dajme tomu, problém s vulgárnosťou a agresivitou, firemná kultúra nie je automaticky vulgárna a agresívna. Je len slabá, pretože nedokáže takéto správanie eliminovať. A je pritom úplne jedno či takéto prejavy prichádzajú od majiteľa, CEO, alebo radového robotníka. Firemná kultúra musí pôsobiť rovnako na všetkých, pretože jej dimenzie netvorí jeden človek, nech by aj išlo o samotného "syna Nejvyššího". Firemná kultúra na správaní zamestnancov ukazuje svoju silu, alebo slabosť. Nič viac a nič menej.
Tak teda, ak budete najbližšie hovoriť o správaní zamestnancov či manažérov v pozitívnom duchu, vedzte, že hovoríte o silnej kultúre. A tej treba venovať náležité hýčkanie a opateru (ako by klasik povedal). Ak v negatívnom duchu, tak je kultúra vo vašej firme slabá. A takú treba treba čím skôr opraviť. Bez výhovoriek o tom, že "kľúče od miešačky" drží majiteľ, alebo riaditeľ.
A vedzte, že správanie zamestnancov a firemná kultúra nie sú synonymá a správanie je len šiestou dimenziu firemnej kultúry. Nič viac a nič menej.