Úmrtie zamestnanca

Téma, o ktorej nechceme premýšľať, nieto ešte hovoriť. Bolestná a smutná skúsenosť navždy zapísaná do pamäte firmy a ľudí v nej. Mimoriadna situácia, na ktorú sa nedá pripraviť. Moment, keď sa zastaví čas, chod oddelení, či celej firmy. Obdobie naplnené trúchlením a ponurou atmosférou.

Úmrtie zamestnanca a trúchlenie kolegov je krízová situácia, ktorú treba zvládnuť s rozvahou, empatiou, pochopením a súcitom. Na pracoviskách vznikajú dlhodobé vzťahy, často priateľské. Kolegovia spolu trávia veľkú časť dní, týždňov, mesiacov a rokov. Čas strávený v práci je neraz väčší ako čas strávený v kruhu rodiny. Nejde o stratu ľudského zdroja, čísla v kartotéke, ale o stratu blízkeho človeka.

Najbližší spolupracovníci majú právo na intenzívne trúchlenie vo všetkých jeho fázach (šok, sebakontrola, regresia, adaptácia[1]). Rovnako, ako vzdialenejší spolupracovníci majú právo prežívať situáciu menej intenzívne. Okolnosti úmrtia majú tiež významný vplyv na intenzitu a trvanie reakcií na stratu. Preto ich treba brať do úvahy. Iný priebeh možno očakávať pri úmrtí zamestnanca po dlhej chorobe, iný pri náhlom úmrtí mimo pracoviska a pracovnej doby a iné pri náhlom úmrtí na pracovisku.

Úmrtie kolegu po vážnej chorobe.

Smrti zamestnanca predchádza dlhodobá práceneschopnosť spôsobená vážnym ochorením. Zamestnanci, aspoň tí najbližší, sú zväčša informovaní o postupujúcej liečbe, bezvýchodiskovej a nezvratnej situácii i o úmrtí. Šok zo straty zväčša netrvá dlhšie ako pár hodín, no ostatné fázy môžu byť najbližšími kolegami prežívané rovnako intenzívne ako v prípade neočakávaného úmrtia.

Náhle úmrtie mimo pracovnej doby.

O náhlom úmrtí zamestnanca mimo pracovnej doby sa, zväčša od príbuzných, ako prvý dozvedá najbližší spolupracovník, priamy nadriadený, alebo pracovník prvého kontaktu (recepcia, vrátnica a pod.). Informáciu je potrebné čo najskôr oznámiť priamym nadriadeným, vedeniu spoločnosti a oddeleniu HR a dohodnúť sa, kto a akou formou (telefonicky, osobne, sms-správou a pod.) bude citlivo informovať najbližších spolupracovníkov a ostatných zamestnancov. Berte do úvahy, že intenzita reakcií si môže vyžadovať odborný zásah krízového interventa (psychológa).

Náhle úmrtie na pracovisku.

V tejto situácii je dôležité rešpektovať pokyny a spolupracovať so záchrannými zložkami, políciou či Inšpektorátom práce. S ľuďmi, ktorí budú vyšetrovať okolnosti úmrtia nediskutujte, ak je to nevyhnutné, odstavte prevádzku celej firmy. Do príchodu obhliadajúceho lekára (koronera) a pohrebnej služby zabezpečte, aby sa miesto nálezu tela nestalo morbídnou atrakciou a zachovávajte pietu a dôstojnosť. Reakcie kolegov zosnulého zamestnanca budú veľmi intenzívne. Zabezpečte preto odbornú psychologickú pomoc pre priamych účastníkov udalosti, svedkov a ostatných zamestnancov a poskytnite čas na zotavenie.

Obdobie do pohrebu.

Ihneď po obdržaní informácie o úmrtí je dôležité pred svedkami spísať a zabezpečiť osobné veci a majetok zomrelého, ktorý pozostal v priestoroch firmy, v šatni, na pracovnom stole či v skrinkách. Na ich odovzdanie či vrátenie kľúčov, dokumentov a pracovných prostriedkov, ktoré mal zosnulý doma však bude dosť času neskôr. Keďže posledná rozlúčka sa môže konať aj neskôr po úmrtí, je v tomto čase potrebné zabezpečiť všetku administratívu spojenú s úmrtím, včasnú komunikáciu so Sociálnou poisťovňou, komunikáciu so zástupcami zamestnancov a vedením firmy o využití sociálneho fondu a pod.. Bez ohľadu na okolnosti úmrtia musí firma od začiatku komunikovať s rodinou zosnulého (zosnulej), zaujímať sa o jej potreby, prejaviť účasť a ponúknuť pomoc s organizáciou a financovaním pohrebu. Detaily poslednej rozlúčky citlivo preberte s pozostalými a rešpektujte ich želania. Vyvesenou smútočnou zástavou, pietnym miestom s fotografiou zosnulého, zapálenou sviečkou, kvetmi a kondolenčnou listinou od momentu kedy ste sa o úmrtí dozvedeli až do skončenia pohrebu zabezpečíte dôstojnosť a pietu a umožníte kolegom a zamestnancom vyjadriť zomrelému úctu, svoj smútok a svoju účasť na strate.

Pohreb.

Firemné pocty, smútočné vence, kytice by mali korešpondovať so želaniami zomrelého či pozostalých. Ak pozostalí súhlasili so smútočnou rečou zástupcu firmy, zabezpečte, aby ju prednášal ten, kto zosnulého dobre poznal. Ak nie je možné, aby sa poslednej rozlúčky zúčastnili všetci zamestnanci, umožnite to, bez ohľadu na prevádzku, na nevyhnutný čas aspoň najbližším spolupracovníkom.

Obdobie po pohrebe.

Po dohode s rodinou zomrelého zorganizujte stretnutie, na ktorom dôjde k odovzdaniu osobných vecí, pracovných prostriedkov či k vysvetleniu spôsobu vyrovnania nárokov, vyplatenia poslednej mzdy a pod. a na citlivé zodpovedanie všetkých otázok.

Je zrejmé, že firma sa musí k normálnemu chodu vrátiť tak rýchlo ako je to možné. Na druhej strane môže byť návrat blízkych kolegov k práci problematický. Uvedomte si, že starostlivosť firmy v prípade úmrtia zamestnanca nekončí pohrebom a vzájomným vyrovnaním sa s pozostalými. Všímajte si správanie najbližších spolupracovníkov a blízkych kolegov. Vyrovnávanie sa so stratou je individuálne, no ak sa vám zdajú ich prejavy neprirodzené, prehnané, neodsudzujte ich. Komunikujte s nimi a ponúknite sprostredkovanie odbornej pomoci. Rešpektujte trúchlenie a nevnucujte dobrú atmosféru, keď na to oddelenie (celá firma) nie je pripravené. Smútok a plač sú prirodzené. Časom pominú a ostanú len pekné spomienky. Jediné čo ako zamestnávateľ môžete urobiť je stáť pri svojich ľuďoch a poskytovať všemožnú podporu.

[1] str. 70; N. Špatenková: Krizová intervence pro praxi; Grada; Praha 2011.