Evaluácia vzdelávacích aktivít

Každá vzdelávacia aktivita vo firme (ak nehovoríme o príspevkoch zamestnávateľa na voľnočasové či záujmové vzdelávanie) by mala byť investíciou. Aby sa investícia vrátila pristupujeme k zisťovaniu potrieb, príprave účastníkov, stanovovaniu cieľov či obstarávaniu zodpovedne a odborne. O tom či sme urobili všetko správne, či dodávateľ (interný, alebo externý lektor) spravil všetko čo spraviť mal, či všetko klaplo podľa očakávaní sa dozvieme prostredníctvom evaluácie. Ja osobne pri hodnotení aktivít tak povediac "po svojom" aplikujem "Kirkpatricka". Pretože práve jeho princípy dávajú odpovede na všetky podstatné otázky. Evaluácia totiž nie je  len o kvalite realizácie, ale najmä o kvalite príprav (zisťovania potrieb, prípravy účastníkov, stanovovaní cieľov, obstarávaní, projektovaní obsahu, scenárov a pod.). 

Aby sme sa vôbec mohli rozprávať o vštepovaní, zapamätaní, používaní naučeného, alebo ekonomickom prínose musí nás zaujímať či sa školenie, lektor, použité vzdelávacie technológie účastníkom páčili, alebo nepáčili. Inými slovami či aktivita bola dostatočne "sexy". Ak sa účastníci nudia, ak sa im predvedený výkon nepáči, ťažko môžeme uvažovať o akomkoľvek prínose.  Odpovede na tieto otázky zvyčajne hľadáme v evaluačných dotazníkoch, alebo v inak podanej spätnej väzbe ihneď po skončení. Dobrou pomocou sú však aj hospitácie - teda krátke pozorovania človeka, ktorý vie čo má pozorovať (špecialistu na vzdelávanie dospelých). Či je lektor sympaťák s parádnou prezentáciou, vtípkami a hrami je však len prvou úrovňou. Síce podstatnou, ale z hľadiska investície nie najdôležitejšou. Navyše táto úroveň je príliš subjektívnym hodnotením a tak k nej treba aj pristupovať. Žiaľ, stále existuje mnoho firiem, v ktorých je táto úroveň evaluácie prvou a aj poslednou. Takéto firmy sa však ochudobňujú o dôležité poznanie. Pozrime sa preto na ďalšie.

Druhou úrovňou je "naučil-nenaučil". Overenie znalostí je pomerne jednoduché, stačí vedomostný test či diskusia. Skúšať zamestnacov vám môže znieť čudne. Ak si však účastník neosvojil čo si osvojiť mal, je nepravdepodobné, že svoju účasť na aktivite pretaví do lepších výkonov, alebo vyššej kvality práce. A pôjde iba o vyhodené peniaze, premrhaný čas a nevyužitú príležitosť. Overenie môže vykonať lektor počas, alebo na záver aktivity, alebo organizátor krátko po skončení. K podpore tejto úrovne dobre fungujú pravidelné emailové pripomienky počas dohodnutej doby po skončení.  Táto úroveň nám veľa napovie o kvalitách lektora, o použitých technológiách (postupoch) či o kvalite školiacich materiálov. Ale tiež o pripravenosti účastníka, o kvalite vytvorenej učebnej skupiny, aktivite účastníkov a správnosti definície percepčných a kognitívnych cieľov.

Cieľom firemného vzdelávania nie je (ako by sa mohlo zdať) naučiť. Cieľom je naučené používať. Preto je  treťou úrovňou "používa-nepoužíva". Poviete si, že je na účastníkovi či naučené bude používať v práci, alebo nie. A ja s vami nebudem súhlasiť. Platí, že ak lektor vytvoril aktivity, pomocou ktorých účastníci mohli zapojiť všetky (aspoň väčšinu) zmyslov, zvýšil pravdepodobnosť vštepenia do pamäte a zvnútornenia (potvrdenia, alebo zmeny postoja) a tým aj pravdepodobnosť, že naučené bude aplikované do praxe. Kombinácia prednášok, hier, simulácií, diskusií, brainstormingu, audia a videa, opakovacích a zhŕňajúcich aktivít či sladkých (slaných) odmien nie je samoúčelná. Lektor ich netvorí preto, aby bol viac sexy, alebo aby dostal čo najviac bodov v kolónke "páčilo sa". Overenie je zrejmé  - pozorovaním v praxi. Hodnotenie tejto úrovne nám pomerne zrozumiteľne hovorí o kvalite lektora, jeho prístupu k špecifikám vzdelávania dospelých, ale i  o projekte aktivity, zapojenosti účastníkov a kvalite vytvorených postojových cieľov.

Poslednou úrovňou je "ekonomický prínos" pre firmu. Ten môžeme zmerať a previesť na € buď priamo, alebo prostredníctvom markerov (napr. KPI, prepočet mzdových zložiek, porovnanie kompetečného modelu s aktuálnym kompetenčným profilom, najrôznejšie benchmarky a pod.). Ide o pomerne zložitú analytickú a syntetickú prácu, ako však správne tušíte, úzko súvisí so zisťovaním potrieb. Platí, že čo sa zmerať a vyjadriť v € nedá, nie je vzdelávacou potrebou 😉.

Praktické príklady a prípadové štúdie k všetkým štyrom úrovniam Kirkpatrickovej evaluácie vzdelávacích aktivít (alebo iných prístupov) vám rád uvediem v niektorom z mojich otvorených, alebo uzavretých workshopov.