Čo sú tacitné znalosti a ako na ne?

Pojem tacitné znalosti najlepšie vystihuje slovné spojenie "neviem, že viem". Sú súčasťou jedinečného know-how vašich zamestnancov a tvoria teda DNA firmy. Ich pomenovanie - tacitné, teda neprenosné - znamená, že z firmy odchádzajú spolu so zamestnancami a ich prenášanie na nové generácie by malo byť nemožné. Existuje však niekoľko dobrých spôsobov ako ich predsa aspoň čiastočne zachovať. Prečítajte si krátky príbeh (rozprávku, fikciu) a dozviete sa, ktoré to sú. 

V malej rybej továrni v Nórsku pracoval starý muž. Sám, v kúte a ďaleko od kolegov každý deň zručne filetoval stovky kíl lososov. Fabrička mala modernú poloautomatickú linku a tak mnohým vŕtalo v hlavách, prečo majiteľ nechá vetchého starca trápiť sa v chlade a vlhku. Starec si mal dávno užívať zaslúžený odpočinok a prenechať porcovanie strojom a mladým operátorom.

"Šéfe, pracujeme s modernou linkou, robíme rýchlo a kvalitne. Prečo je starý Nils v kúte a nepridá sa k nám?" - spýtal sa jeden z mladých rybárov, keď ich majiteľ fabričky pozval po práci na pivo a sušené mäso.

"Nils je starý, pracovať na našej linke by sa už nenaučil. Pracuje u nás viac ako 60 rokov. Ej veru, starého Nilsa prijal ako tovariša ešte môj dedo. A celých tých 60 rokov, každý deň, porcuje lososy na tom istom mieste. Sily má stále dosť a do dôchodku ísť nechce. Vraj, čo by robil doma? Žena mu dávno umrela a jediná dcéra žije aj s rodinou v Osle. Mnohokrát som s ním o tom hovoril."

"Dobre, ale aký význam má jeho práca, keď my ju na strojoch spravíme mnohokrát rýchlejšie a kvalitnejšie?" - pridal sa Olav.

"Viete, stále mám zákazníkov, ktorí si cenia ručnú prácu a sú ochotní za ňu dobre zaplatiť. A s tou kvalitou a rýchlosťou nemáš pravdu. Pôjdeš sa k nemu pozrieť, aspoň sa niečomu priučíš" - odpovedal šéf.

Olav teda na druhý deň nastúpil k stolu starého Nilsa. Chvíľu ho pozoroval. Chudý starec s niekoľkodňovým sivým strniskom, tvár ošlahaná vetrom, modré unavené oči, biele strapaté vlasy trčiace zpod vlnenej čiapky a chladom pokrútené prsty na rukách. Olav s úžasom pozeral ako precízne a rýchlo oddeľuje oranžové mäso od kostí. Pochopil o čom včera séf hovoril.

"Nils, ako to robíš? My makáme na novej mašine, ale ani tá tak čisté a veľké filety robiť nevie. A ty sa jej pritom rýchlosťou takmer vyrovnáš. "

"Neviem Olav, samé mi to tak ide. Robím to už veľmi dlho, tým to asi bude" - odpovedal starec.

Ohromený tým čo videl, išiel Olav za šéfom, že aj on chce vedieť to čo starý Nils.

"Ojojój Olav všetci by sme to chceli, no k tomu ti žiadna škola nepomôže. Buď pri ňom, maj oči otvorené a dobre ho počúvaj. To jediné ti snáď pomôže" - odbil ho majiteľ.

Olav poslúchol. Pozorne sledoval starcove mrazom zničené prsty, snažil sa po ňom všetko opakovať a niekoľko týždňov sa s ním pri práci rozprával.

"Vieš Olav, vojna v Nórsku bola krutá. Ja spolu s mojimi malými sestrami a chorou matkou sme sa pred fašistami ukrývali v blízkych lesoch. Bol veľký hlad a jedinou obživou boli divé lososy. Uloviť ich bolo veľmi nebezpečné. Ak by ma pritom fašisti chytili, zabili by ma a určite by zomrela aj matka a mojich päť malých sestier. Navyše zimy tu boli ukrutné. Kým som prišiel s ulovenou rybou do chatky bola na kosť zmrznutá. Rybu som preto musel vyčistiť a naporcovať hneď po ulovení. A niekedy nám jedna ryba musela vydržať niekoľko dní. Predstav si to. Niekedy musela nám siedmim stačiť jedna ryba na celý týždeň. Vždy keď teraz porcujem ryby, spomínam si na tieto chvíle."- rozhovoril sa Nils.

Po pár týždňoch, ktoré Olav strávil so starcom, pochopil, že za jeho zručnosťou a znalosťami je niečo viac ako roky tvrdej driny. Boli za nimi príbehy, ktoré mu Nils rozprával.

Po ďalších týždňoch Olav napokon dokázal to čo Nils. Predstavoval si sedem hladných krkov a jednu rybu na týždeň, preto pracoval s minimálnym odpadom. A pracoval rýchlo, akoby sa bál, že ho pritom chytia fašisti.

Porcovať ryby ako starý Nils vás žiadne školenia ani lektori nenaučia. Jednoducho preto, že tieto znalosti a zručnosti sú spájané s individuálnym životným príbehom a sú preto neprenosné. Získať ich pre ďalšie generácie môžete len pozorovaním, počúvaním a pochopením súvislostí. Povedané odborným jazykom, správnou kombináciou learning by doing, tútoringu a mentoringu a empatiou k najstarším kolegom.